Prečo práve tenis?
Prečo sa rozhodnúť práve pre tenis.
Tenis je celoročným športom. Počas zimných mesiacov je možno hrať ho v krytých telocvičniach, pričom v lete si môžete vyraziť na tenisové kurty.
Máte k dispozícii mnoho povrchov, v telocvični je to špeciálny koberec alebo menej populárna drevená podlaha. Na vonkajších kurtoch zasa antuka, trávnatý alebo umelý povrch. V závislosti od povrchu sa mení aj hra, keďže dopad a rýchlosť loptičiek sa líši práve v závislosti od druhu povrchu.
Tenis posiľňuje svalstvo celého tela, od nôh až po ramená a trup (hrudník, brucho…), získate výbornú fyzickú kondíciu, a nemusia sa ho báť ani rekreačný športovci.
Rozvíja telesnú koordináciu. Sme totiž nútení synchronizovať rýchle pohyby vpred, vzad a do strán s pohybmi ramien.
Precvičuje okrem tela aj našu koncentráciu a schopnosť taktického myslenia. Pohyby pri tenise sú veľmi krátke a rýchle, medzi nimi sú taktiež krátke prestávky, kým čakáme na loptičku od súpera. Toto napomáha svalom efektívne využívať kyslík. Vďaka rýchlym reakciám sa precvičuje mozog. Ten musí v krátkom časovom intervale správne rozhodnúť o tom, v ktorom momente je najlepšie udrieť loptičku, ale aj kam ju udrieť tak, aby ju súper minul. Taktika je totiž v tenise veľmi dôležitá, je to hra uhlov, geometrie a fyziky.
Tenis učí sebakontrole. Je to veľmi súťaživý šport, vďaka ktorému sa človek môže naučiť zvládať emócie a stres aj v každodennom živote.
Tenis môžete hrať neobmedzene bez ohľadu na vek.
Kedy začať s tenisom?
Odpoveď na túto otázku je ľahká, ak sa nejedná o konkrétne dieťa. Väčšina odborníkov odporúča na začiatok pravidelnej športovej prípravy vek 5 – 6 rokov,
keď sa u detí zlepšuje vykonávanie a kombinovanie pohybov, zlepšuje sa vnímanie jednotlivých častí tela. Deti sú schopné učiť sa aj koordinačne náročnejšie činnosti, ku ktorým patria aj tenisové údery. V tomto veku je teda vhodné začať aj s pravidelným tréningom.
To ale neznamená, že s tenisovou prípravou nemožno začať už skôr, alebo neskôr. Mladšie deti sa hravou formou môžu zoznamovať s tenisovou raketkou a loptičkou. Najčastejšie skúšajú triafať raketkou farebné alebo penové loptičky, na tréningoch v skupinke štyroch, piatich detí nechýbajú rôzne súťaže a hry, rozvíja sa v deťoch súťaživosť, ktorá je prirodzenou vlastnosťou nielen tejto vekovej kategórie. Deti by mali získavať čo najviac základných pohybových skúseností, ku ktorým patria behanie, skákanie, hádzanie, chytanie, triafanie.
Prvoradým cieľom tejto počiatočnej etapy je dosiahnuť, aby deti chodili na tréningy s radosťou, so záujmom a postupne si navykali na pravidelnosť, dodržiavanie určitých pravidiel a aj na určitú zodpovednosť. Vo veku 7 rokov sa už deti môžu zúčastňovať prvých zápasov a turnajov v rámci kategórie detí do 8 alebo 10 rokov. Prvoradé je ale to, aby dieťa hralo s radosťou, bez stresových situácií a v žiadnom prípade by nemal byť zo strany rodičov vyvíjaný tlak na zisk víťazstva. Ale aj na druhej strane, mnohé deti, ktoré začali hrať tenis vo veku 10-12 rokov a naučili sa jeho základy, majú z rekreačného hrania radosť a verím, že sa tenisu už nikdy nevzdajú!
Najčastejšie otázky
Je tenis len individuálny šport?
Hoci sa tenis samozrejme považuje za vysoko individuálny šport, náš šéftréner tvrdí,
že tak isto môže byť aj kolektívnym športom. Toto zaradenie platí hlavne v detskom veku, keď dieťa trénuje v skupinkách s inými deťmi. Je pre neho dôležité, aby nebolo na kurte samo, potrebuje byť súčasťou v skupine, aby získalo schopnosť porovnávať a hodnotiť svoj výkon.
Hoci sa s výkonnostným rastom program trénovania upravuje, stále ostáva v kontakte s kamarátmi. Hrajú medzi sebou priateľské zápasy, tvoria družstvá za svoj klub a na turnajoch sa počas čakania na svoj zápas deti združujú a vytvárajú si nové kamarátstva. To isté sa potvrdzuje aj v tenisových táboroch, ktoré sú ďalšou veľkou príležitosťou na nové zážitky.
Koľko a ako často trénovať?
V mladšom veku 5-6 rokov by som odporúčal začať trénovať v skupinke detí minimálne 2 krát do týždňa po hodinke hravou formou. Postupne po získaní návykov a vzťahu k tenisu by som zvyšoval počet tréningov. Na závodný tenis minimálne 3 krát do týždňa a zmenšoval by som počet detí na kurte. Dôležitý je aj individuálny tréning, najmä v čase, keď je nutné vycibriť techniku úderov. Je síce najdrahší, ale pokrok je po ňom viditeľný, pretože tréner sa venuje iba Vášmu dieťaťu.
Na akej úrovni môže hráč hrať?
S voľbou športovej aktivity si hráč pri prvom aktivovaní každého športu musí zvoliť svoju úroveň. Všetko záleží na tom, koľko chce trénovať, aké sú jeho schopnosti a možnosti a hlavne, aký cieľ a výsledky chce dosiahnuť. Samozrejme, všetko ide vo vzájomnej následnosti a treba aj veľa pevnej vôle a trpezlivosti.
Úroveň začiatočníkov
Potrebuje získavať skúsenosti z hry na dvorci. Hoci údery môžu byť odohrané s istým úspechom, ich slabiny sú zjavné. Učí sa posúdiť kam lopta pôjde, no na pokrytie dvorca potrebuje výrazné zlepšenie. Keď hrá s ostatnými hráčmi rovnakých schopností vie udržať krátku výmenu pomalých úderov v pohybe s miernou vyrovnanosťou.
Úroveň nepravidelne hrajúcich rekreačných tenistov
Vyrovnanosť pri priemerných úderoch, ale nie je si istý pri všetkých úderoch a chýba mu kontrola keď sa snaží o smer, dĺžku alebo silu. Dvojhry hrá takmer výlučne zo základnej čiary.
Úroveň pravidelne hrajúcich rekreačných hráčov
Dosiahol zlepšenie úderovej vyrovnanosti s kontrolou smeru pri miernych úderoch, ale chýba dĺžka a rôznorodosť úderov. Pokrytie dvorca sa zlepšuje, no zostáva istá váhavosť pri pohybe dopredu. Pri štvorhre rozvíja spoluprácu.
Úroveň hráčov na regionálnych súťažiach
Dobrá vyrovnanosť(spoľahlivé údery), vrátane kontroly smeru a dĺžky na forhandovej aj backhandovej strane pri miernych úderoch, hoci výmeny môžu byť prehraté kvôli netrpezlivosti. Schopný hrať loby, voleje, údery nad hlavou a v behu s istým úspechom. Rozvíjajúci pokrytie dvorca, skúsený a takticky zdatný ale ešte nehrá dobrý percentuálny tenis. Príležitostne si vynúti chyby na returne pri svojom servise. Spolupráca pri štvorhre je zjavná.
Úroveň závodných hráčov regionálnych súťaží
Vyrovnaná hra, schopný efektívne využívať silu a rotáciu, začína ovládať tempo hry. Má dobrú anticipáciu, náležitú prácu nôh a dobre využíva slabé stránky súpera. Vie kontrolovať dĺžku úderov a vie meniť hru v závislosti od súpera. Skúša ťažké údery, hráč vie zahrať prvý servis so silou a presnosťou a umiestniť druhý servis. V štvorhre je bežná agresívna hra na sieti.
Úroveň najvyššia
Hráč ju môže získať len na základe dosiahnutých výsledkov, t.j. vyzývaním hráčov registrovaných v systéme, odohraním a zapísaním zápasov do systému. Dobrá úderová prispôsobivosť a často má výrazný úder, vyrovnanosť alebo schopnosť na ktorej môže byť založená jeho hra. Hráč je zápasovo vyhratý (hrá s rozumom), hrá percentuálny tenis a vie obvykle zahrať víťazný return alebo si chybu vynútiť zo skrátenia hry po slabšom (krátkom) servise.
Tenisoví rodičia
Rodičia majú nezastupiteľnú úlohu v živote mladého tenistu.
Od otázok výchovy, budovania postojov, poskytnutia materiálneho zázemia až po najdôležitejšie faktory – psychickú a mentálnu podporu dieťaťa. To, že pozitívna účasť rodičov v procese vývoja mladých tenistov skutočne funguje, dokázali mnohé tenisové rodiny. Z najvýznamnejších môžeme uviesť jednoznačne neprekonateľné duo sestier Williamsových. Pozitívna účasť rodičov je dôležitou súčasťou vývoja mladých tenistov. Športový vývoj je v značnej miere ovplyvňovaný správaním a celkovým postojom rodičov (správanie je to, čo deti na rodičoch pozorujú).
Rodič musí v prvom rade riešiť situácie čo najracionálnejšie, bez osobných ambícií, podporovaním svojho dieťaťa a trénera. Pokiaľ je podpora dieťaťa a trénera nevyvážená môže dôjsť ku konfliktu. Rodičia z lásky k svojim deťom, ale aj z vlastnej hrdosti často podobné správanie svojich detí v tenise prehliadajú a tolerujú. Môžu byť svojimi postojmi a skutkami doslova brzdami vo vývoji svojich detí. Vo väčšine prípadov to rodičia robia nevedomky.
Niektorí rodičia hrajú / hrali tenis alebo pozorovali svoje dieťa pri tréningu dlhšiu dobu. V niektorých prípadoch im tieto skutočnosti dodávajú pocit, že majú dosť informácií na to, aby boli trénermi svojich detí. Problémom je, že rodičia nemajú dostatok potrebných skúseností. Nimi disponuje tréner. Obvykle ich nadobudol počas bývalých hráčskych čias, trénovaním, štúdiami a priamo z robenia chýb a učenia sa z nich. Toto všetko zvyšuje jeho kompetentnosť.
Preto je úlohou tenisového rodiča, ale aj hráča dobre si urobiť domácu úlohu a zistiť o budúcom trénerovi a jeho trénerskej histórii čo najviac. Pozorovať by sa mala celková finančná, morálna a mentálna podpora tenistu rodičmi (otec 50%, matka 50%). Pri hodnotení sa taktiež berie do úvahy celkový vplyv rodičov na tenistu, spolupráca, dôvera – podpora trénera a zasahovanie, resp. nezasahovanie rodičov akoukoľvek negatívnou cestou do tréningového procesu.
